Hrabko: Hrobárom Smeru môže byť práve Peter Pellegrini

„Hrobárom Smeru môže byť práve Peter Pellegrini, ak prijme politické rozhodnutie, že pôjde do otvoreného politického súboja s Robertom Ficom. V takom prípade nemôžeme vylúčiť ani scenár, že vznikne pravý a ľavý Smer a do parlamentu sa nedostane ani jeden. Robert Fico, odhliadnuc od zdravotných problémov, ešte stále nepatrí do starého železa,“ poznamenal J. Hrabko.

Napríklad SDKÚ-DS mala v marci 2011, počas vlády Ivety Radičovej, podľa agentúry Focus preferencie na úrovni 16,5 percenta. V parlamentných voľbách o rok neskôr dosiahla len 6,09-percentný výsledok a ledva postúpila do NR SR.

Podľa J. Hrabka je v prípade vnútorne dezintegrovaných strán takýto strmý pád reálny. „Ak spory vo vnútri strany, vo vedení strany, vychádzajú navonok, sú náznaky akéhosi „puču“ v rámci strany, preferencie logicky klesajú. A sympatizanti strany, v ktorej sa niečo deje, si hľadajú konsolidovanejšiu stranu,“ povedal.

„Iba vzhľadom na čas, ktorý ostáva do parlamentných volieb, si myslím, že Smer môže skončiť ešte aj zle, ak toto pnutie neustojí. Čas Petra Pellegriniho podľa mňa prichádza až po voľbách, nie teraz, pred nimi. Ale je na ňom, ako sa rozhodne,“ poznamenal J. Hrabko vo štvrtok, ešte pred najnovším vyhlásením Roberta Fica, že má v úmysle viesť Smer-SD až do parlamentných volieb.



Na druhej strane, ak by si Smer udržal do volieb súčasné preferencie, podľa Hrabka môže byť významným hráčom pri skladaní novej vlády. „Sila Smeru vychádza zo slabosti iných strán. Nevieme, či Smer vyhrá alebo nevyhrá voľby, za tých desať mesiacov sa môže ešte veľa vecí zmeniť. Ale v prípade, ak nepríde k vnútrostraníckemu zápasu, kde bude na jednej strane stáť Peter Pellegrini a na druhej Robert Fico, tak Smer stále môže byť stranou, ktorá bude miešať karty pri skladaní vlády,“ povedal.

Kritický list bývalej europoslankyne Smeru-SD Moniky Smolkovej J. Hrabko za relevantný nepovažuje. „Vzbura to podľa môjho názoru nebola žiadna. Slušne povedané, bola to búrka v pohári vody,“ poznamenal.

Prvá televízna debata premiéra Petra Pellegriniho s nastupujúcou prezidentkou Zuzanou Čaputovou v TV Markíza 2. júna bola v pozitívnom a konštruktívnom duchu. J. Hrabko reagoval, že inú ani nečakal. „Ja som v tejto debate žiaden konflikt neočakával. Skôr ma trochu mrzelo, že pani Čaputová pozvanie do tejto relácie prijala, lebo ako prezidentka by do politických debát iba s jedným predstaviteľom Smeru-SD podľa mňa chodiť nemala. Ak by to mala byť úroveň debaty najvyšších ústavných činiteľov, v takom prípade mi tam chýbal predseda parlamentu, ktorý je druhým najvyšším ústavným činiteľom a stojí nad premiérom, lebo parlament kontroluje vládu, a nie naopak,“ povedal J. Hrabko.

„Je ústavnou povinnosťou budúcej prezidentky, a už môžeme hovoriť o prezidentke, a premiéra, aby spolupracovali. Nie aby jej premiér radil, premiér predsa nie je radca,“ reagoval J. Hrabko na Pellegriniho ponuku spolupráce s nastupujúcou prezidentkou. Tá v diskusii ponuku prijala.

Na výzvu Progresívneho Slovenska a SPOLU na spoluprácu odchádzajúci prezident Andrej Kiska reagoval pozitívne, ale spolupracovať by podľa neho malo viacero strán. Z opozičných strán ochotu na nejakú formu spolupráce naznačuje OĽaNO, KDH, ktoré by chcelo integrovať kresťanské sily, ale aj SMK, ktorá po strate zastúpenia v NR SR prišla aj o poslanca v europarlamente.

„Väčšinou sú to iba reči, nikdy k tomu nepríde, ale dobre to znie,“ poznamenal s dodatkom, že spájanie by malo mať hodnotový základ. „Je v tom kus populizmu, časť verejnosti by očakávala, že sa všetci oponenti Roberta Fica spoja. Ale reálna, zmysluplná alternatíva takýmto spôsobom vzniknúť nemôže, ani nevznikne,“ tvrdí J. Hrabko.

„Je to podľa môjho názoru iba rétorika. Za tejto situácie by som vyzdvihol postoj SaS, ktorá jasne, zreteľne a opakovane hovorí o tom, že do volieb pôjde ako samostatná strana,“ reagoval Hrabko.

Na druhej strane, strany reprezentujúce voličov o maďarskej národnosti, by podľa neho o spolupráci uvažovať mali, lebo im hrozí úplná strata zastúpenia v NR SR. „Personálne animozity medzi Pál Csákym a Bélom Bugárom sú už dlhodobé. Ale platí, že SMK nemôže robiť personálnu politiku v inej strane. Aj keď je to strana Most-Híd a v oboch stranách sú najmä Maďari žijúci na Slovensku,“ reagoval na vyhlásenie Pála Csákyho, podľa ktorého je pre SMK osoba predsedu Mosta-Híd neprijateľná.

„Musia sa snažiť dohodnúť, ak sa nedohodnú, hrozí to, že ani jedna z týchto strán nebude v parlamente. A nemyslím si ani to, že by vznikol priestor pre novú stranu pána Simona, čas do volieb je už veľmi krátky,“ zhrnul J. Hrabko.

V debate reagoval aj na stanovisko nastupujúcej prezidentky Zuzany Čaputovej, že má v úmysle vyberať ústavných sudcov až po tom, ako jej parlament navolí plný počet kandidátov. „Pani prezidentka Čaputová má podľa mňa k dispozícii aj dobré riešenie, nie iba zlé a horšie. Ale musela by zmeniť názor,“ reagoval J. Hrabko.

„Samozrejme, stále treba opakovať, že poslanci si opakovane nesplnili svoju povinnosť. Ale prezident nemá páky na to, aby prinútil poslancov navoliť kandidátov. Ak parlament nezvolí potrebný počet kandidátov, ak jej ide naozaj o spravodlivosť a sfunkčnenie Ústavného súdu, môže vybrať zvyšných šesť sudcov z kandidátov, ktorých bude mať k dispozícii. Aby ľudia mali prístup na Ústavný súd, ktorý predsa má pracovať v prospech ľudí. Aby mohol pracovať so štyrmi a nie dvomi senátmi a nie s torzom pléna, ale plným plénom,“ zhrnul.

Podobné články

Nedávne články

Obľúbené články