Nepodceňujme Čínu. Fotia aj na mýtnej bráne, sledujú pohyb aj kreditný profil

V Číne strávil viac ako jednu dekádu, počas ktorej sa táto krajina zmenila v biznise, ale aj v bežnom živote. Svoje pôsobenie manažér rozdeľuje na etapu pred a po olympiáde v roku 2008. Tá spôsobila to, že z mesta sa stalo jedno obrovské stavenisko. Stavalo sa napríklad metro. „Za dekádu ho rozšírili z 50 na 500 kilometrov. Tá infraštruktúra potom mestu pomáhala ďalej rásť,“ vysvetľuje M. Breda.

Za dekádu videl zanikajúce staré štvrte pod záplavou nových budov a sledoval aj dopad stavebného boomu na ľudí. „Vplyv to malo najmä na starších ľudí, ktorým sa ich stará štvrť zmenila na nepoznanie. Tí mladší sa prispôsobili,“ spomína.

V biznise sa tiež veľa v posledných rokov zmenilo. Číňania si viac veria, sú ostrieľanejší a už neberú zahraničných manažérov ako nejakých bohov, bez ktorých sa nezaobídu. „V menej rozvinutých regiónoch je ešte zahraničný investor cenený, ale v rozvinutých častiach si už Číňania vyberajú, s kým urobia biznis,“ dodáva M. Breda.



Čína je stále otvorená zahraničným investorom, ale len v niektorých oblastiach. Od začiatku si tamojší súdruhovia definovali, do ktorých odvetví si zahraničný kapitál pustia, kam ho nepustia vôbec a kde mu len pootvoria dvere. „Napríklad médiá nemôžu byť vlastnené zahraničnou firmou. Technologické firmy áno, ale len limitovane,“ vysvetľuje M. Breda.

Postupne Čína púšťa viac zahraničného kapitálu aj do „zakázaných“ sektorov, ale je opatrná. Platí, že takmer 80 percent firiem je

Podobné články

Nedávne články

Obľúbené články