Imunoglukan si to aj vďaka Hartenbergu namieril medzi lieky

Osvedčenia o tom, že ho možno predávať ako liek, získal už v Gruzínsku, ako aj na prestížnom kanadskom trhu. To však nie je jediný úspech, ku ktorému sa firma v rukách bratislavskej rodiny Gabrižovcov dostala po vstupe nového investora spred vyše štyroch rokov. Vďaka investičnému fondu Hartenberg – v rukách úspešného slovenského investičného bankára Jozefa Janova a kontroverzného českého premiéra Andreja Babiša – má Imunoglukan aj novú fabriku či expanduje i na trhoch v zahraničí.

Vo firme sa aspoň zatiaľ naplno prejavuje to, ako dynamicky dokáže rásť biznis, ak sa spojí kumšt špecialistov s finančnou silou investora. Spoluvlastnícky tandem Gabrižovcov s fondom Janova a Babiša si pritom sadol až tak, že dodnes nemá určený ani termín, keď sa jeden z nich nechá vyplatiť tým druhým. Mnohé partnerstvá v spoločných podnikoch sa totiž končia ešte pred exspiráciou takýchto dohôd. Oni to svoje stále vidia na neurčito.

Gabrižovci išli do partnerstva s Hartenbergom aj pre jeho finančnú silu, za ktorou stojí až 200-miliónový kapitál. Výkonného lídra fondu J. Janova zaujali svojím inovatívnym produktom, ktorý vyvinuli z hlivy ustricovej. Starší pán Ján Gabriž, ktorý izoloval z hlivy účinnú latku, sa pritom pôvodne počas štúdií venoval niečomu úplne inému. Aj začiatky Imunoglukanu boli skôr o amatérskom nadšení z biotechnológií ako o reálnom biznise.

Svoj príbeh pritom J. Gabriž TRENDU prerozprával premiérovo. Doteraz totiž vždy hovoril len o svojom produkte. Teraz ukázal aj to, že nové biznisové partnerstvo dvoch skupín podnikateľov, ktoré sa predtým vôbec nepoznali, môže celkom dobre fungovať.

Pôvodne zakladateľ Imunoglukanu študoval právo, no už za socializmu ho to posunulo k riadeniu podnikov. Viedol veľkoobchod s textilom či pracovnými pomôckami. Hneď po zmene režimu potvrdil aj svoje podnikateľské vlohy. Spolu s jedným lekárom založil v krajine vôbec prvé neštátne zdravotnícke zariadenie, polikliniku v Bratislave.

Práve cez zdravotníctvo sa k nemu už v roku 1994 dostala ponuka skupiny amerických investorov, ktorí chceli, aby im na Slovensku pripravil projekt výroby glukánov – látok na zvýšenie imunity, ktoré sa extrahujú z húb, rias či baktérií.

Projekt pripravil, no Američanom sa jeho návratnosť zdala pre náročný výskum i vývoj príliš dlhá, a tak ho nezrealizovali. On však projekt neodložil. Pomaly ho začal napĺňať v rámci svojich limitovaných finančných možností. Od začiatku stavil na hlivu ustricovú a na spoluprácu s bratislavskou chemickotechnologickou fakultou. Skoro desať rokov trvalo iba hľadanie a zlepšovanie Imunoglukanu. Skutočný biznis so zarábaním s ním rozbehol až od prelomu milénia, keď založil aj samotnú firmu na glukány.

Začiatky boli pre firmu ťažké aj skromné. Lekárnikom predávala len stovky, neskôr tisícky balení ročne. Tento rok spoločnosť dodá na trh už skoro jeden a štvrť milióna balení. J. Gabriž spomína, že v prvých rokoch na cestách za zákazníkmi najazdil aj stotisíc kilometrov ročne. Musel sa snažiť. Za pôžičky na Imunoglukan mal v banke založený rodinný dom.

Najťažšie chvíle prežil, keď mu v roku 2002 pri jednom sklade s liekmi priamo pred očami niekto ukradol Škodu Octaviu aj s celoročnou výrobou Imunoglukanu. „Tri mesiace som bol na tom dosť zle. Ale išiel som ďalej,“ spomína J. Gabriž.

O tom, že o ďalších vyše desať rokov mala jeho firma už 40 zamestnancov a jej predaje sa vyšplhali na päť miliónov eur ročne, podľa neho rozhodli viaceré kľúčové momenty.



Asi najzásadnejšie bolo, že Imunoglukan, od začiatku registrovaný ako výživový doplnok, sprevádzali klinické štúdie účinkov na reálnych pacientoch. Aby mohol lekárom a lekárnikom vierohodne dokázať, že produkt má pozitívne účinky a zvyšuje obranyschopnosť organizmu najmä proti chorobám dýchacích ciest. Niekoľkoročné štúdie síce boli vždy drahé i zdĺhavé, no iba vďaka nim sa mohol odlíšiť od konkurencie s bežnými produktmi bez štúdií o vierohodnosti účinku.

Dodnes boli pozitívne účinky Imunoglukanu overené až na 1 600 deťoch v osmich krajinách Európy. Práve zameranie na ne je ďalším zlomom v živote firmy. Pôvodne sa Imunoglukan totiž vyrábal iba v kapsulách, no až sirupová forma pre deti začala zásadnejšie zdvíhať jeho tržby. Dodnes sú sirupy najpredávanejšou formou produktu.

Zlom bol v roku 2004 aj vstup na český trh, ktorý je dvakrát taký veľký ako slovenský. A podnik naštartovali aj dve personálne posily, ktoré doň prišli tiež v roku 2004. K Janovovým peniazom priložil svoje do Imunoglukanu aj Gabrižov brat Peter. A do riadenia firmy prišiel aj nový manažér Martin Polák, ktorý mal skúsenosti s obchodom z veľkých chemických podnikov. Aj vďaka nemu sa spoločnosť za desať rokov dostala nielen do Česka, ale aj na ďalších dvanásť trhov.

V spolupráci s bratom aj M. Polákom rozbehol J. Gabriž v Bratislave aj prvú vlastnú výrobňu. Dovtedy si totiž Imunoglukan objednával len z chemickotechnologickej fakulty.

Pokračovanie článku - stránka 1 z 2 Pokračovanie článku na ďalšej stránke Celý článok 1 2 Ďalej

Podobné články

Nedávne články

Obľúbené články