Nútená správa: ako prežívajú obce, ktoré nemôžu skrachovať

Za problémy zvyčajne môžu bývalí starostovia, ktorí cielene okrádali vlastné obce alebo boli jednoducho finančne negramotní.

„Nadmerné zadlženie často vzniklo ako následok prehnaných a neúspešných podnikateľských zámerov starostov,“ dodáva Matej Tunega, analytik INEKO.  Maslo na hlave majú zvyčajne aj poslanci miestnych zastupiteľstiev, ktorí neustrážili nekalé zmluvy či dokonca na nich spolupracovali.

Niektoré obce sa do problémov dostali pre zlé investície, ktoré im nevyšli. To je prípad Martina a Devína. Podbranč spadol do ozdravného režimu, čo je predsieň k nútenej správe, pre povodne. Pôvodcom niektorých finančných problémov miest a obcí je aj sám štát, napríklad keď im neuhradí platby za projekty z fondov EÚ, lebo nedodržali zmluvné podmienky. To sa prihodili obci Luhyňa pri Trebišove. Do dlhových problémov môže obec spadnúť aj pre povinnosť zaplatiť veľký záväzok ako následok súdneho sporu. Aj to sa prihodilo Martinu.





Jedna z najznámejších obcí, ktoré už viac ako dekádu existujú pod nútenou správou, je Devín. Do problémov sa táto mestská časť Bratislavy dostala už v roku 1996, keď zle zainvestovala do vlastných developerských projektov. Bývalé vedenie mesta si zobralo nevýhodné úvery a dokonca vydávalo zmenky, ktoré Devín nevie dodnes splácať. V nútenej správe je už 13 rokov od roku 2005 a jeho dlhy sú aktuálne vo výške 11 miliónov eur.



„Paradoxne každý rok dochádza po splátke dlhu nie k jeho poklesu, ale k nemalému nárastu,“ uvádza Ľubica Kolková, starostka Devína.



Najnovšie tejto mestskej časti Bratislavy mal podľa TASR finančne pomôcť známy podnikateľ a spolumajiteľ finančnej skupiny J&T Patrik Tkáč, ktorý tam býva.  

„Rokovali sme s ním o 

Podobné články

Nedávne články

Obľúbené články