Ako postaviť umelú inteligenciu s chrbtovou kosťou

Na stránke Moralmachine.mit.edu ukazujú ľuďom rôzne scenáre, v ktorých neodvratne dôjde k zrážke inteligentného, samojazdiaceho auta s chodcami, iným autom alebo prekážkou na ceste. Tragický koniec je neodvratný, ľudia môžu vyjadriť názor iba na to, kto by mal zomrieť – chodci alebo pasažieri vo vozidle.

Vedci týmto spôsobom chceli ukázať, akým dilemám čelia už dnes autonómne autá a postupne k nim budú pribúdať ďalšie roboty. „Ich závery zatiaľ naznačujú, že ľudia preferujú, aby auto v takýchto prípadoch hájilo princíp vyššieho dobra – radšej obetovať pasažierov,“ uviedla agentúra AP. Správna odpoveď neexistuje. Európska únia chce však do konca tohto roka prezentovať odporúčania pre etický vývoj umelej inteligencie. Otázok, na ktoré treba odpovedať, je mnoho. Od takých, ako pomôcť armáde ľudí, ktorých práca už nebude potrebná, až po tie, či majú mať roboty vlastné zákony, e-identitu alebo hodnoty.

Hoci morálka robotov vzbudzuje najmä obavy, pri dodržaní určitých princípov pri vývoji môžeme vytvoriť umelú inteligenciu s pevnou chrbtovou kosťou. Prvým krokom k tomu je však znovunastolenie rovnováhy a dôvery medzi človekom a technológiami. V špeciálnom softvérovom laboratóriu Accenture v Bratislave, takzvanom Klientskom inovačnom štúdiu, vzniká každý týždeň nový projekt, ktorý okrem vytvorenia novej služby alebo zrýchlenia procesov znamená, že nejaká ľudská činnosť bude zautomatizovaná. Keď sa analytici z Accenture pred rokom pýtali šéfov firiem na ich plány s nasadzovaním umelej inteligencie, až 61 % odpovedalo, že v najbližších troch rokoch sa bude zvyšovať podiel pracovných pozícií, na ktorých sa vyžaduje spolupráca s inteligentnými strojmi. Ten istý prieskum však ukázal, že iba 3 % firiem súčasne investujú do rekvalifikácie zamestnancov na týchto pozíciách. Pre akceptáciu nových technológií sú pritom títo ľudia kľúčoví – ak im nepomôžeme, môže celý AI projekt stroskotať na nedôvere ľudí.



Je teda logické, že pomôcť im je aj v záujme technologických spoločností. Accenture chce napríklad v rámci svojho globálneho programu Skills To Succeed do roku 2020 vybaviť 3 milióny ľudí zručnosťami relevantnými pre ich uplatnenie sa na pracovnom trhu, vrátane digitálnych zručností a schopnosti ovládať technológie. Takéto iniciatívy môžu rovnicu zamestnanosti otočiť. Namiesto hromadných prepúšťaní by mohli firmy naberať nových špecialistov, napríklad v oblasti starostlivosti o zákazníkov, ktorí pribudnú v dôsledku nových služieb. „Ak by firmy investovali do spolupráce medzi ľuďmi a strojmi rovnako, ako sa to chystá urobiť približne pätina najvýkonnejších spoločností na svete, mohlo by to celosvetovo zvýšiť zisky o 38 % a zamestnanosť o 10 % medzi rokmi 2018 a 2022,“ uvádza Accenture vo svojej analýze.

Na to, aby sme správanie a rozhodnutia umelej inteligencie vedeli posúdiť ako správne či nesprávne potrebujeme to, čo majú ľudia už od Chammurapiho zákonníka. Zoznam pravidiel toho, čo roboty smú a čo nie. Podľa nich by sa dali naprogramovať algoritmy, ale aj spätne posudzovať to, či bolo rozhodnutie a konanie oprávnené alebo nie. Experti na právo dnes priznávajú, že technológia  ich v tomto prípade dobehla. Alebo skôr predbehla. Technologické štandardy sa prispôsobujú možnostiam oveľa rýchlejšie ako tie právne.

Príkladom je projekt ID2020 (jeho technologické časti vznikali práve v bratislavskom Klientskom inovačnom štúdiu Accenture). Ten umožňuje získať náhradnú, digitálnu identitu napríklad utečencom, obyvateľom rozvojových krajín, obetiam vojenských konfliktov, ale aj chudobným ženám a deťom, ktorí nemajú žiadny doklad totožnosti. Bez neho totiž o nich štát nevie, nemôže a niekedy sa ani nechce postarať. Ľudia bez identity sú problémom aj pre humanitárne a medzinárodné organizácie. Spolu ich podľa OSN žije na svete asi 1 miliarda, čiže takmer každý siedmy človek na planéte.



Systém ID2020 využíva biometrické údaje a distribuovanú databázu na báze blockchainu, takže zaregistrovaní ľudia sa ocitajú „naspäť v systéme“. V septembri, keď o tejto téme diskutovali experti na pôde OSN sa ukázalo, že aj keď systém už úspešne funguje v niektorých krajinách, na jeho globálne nasadenie neexistuje právny rámec. Systém je takisto pripravený na to, aby okrem totožnosti obsahoval napríklad aj informácie o vzdelaní, diplomy, certifikáty a podobne. To by ľuďom umožnilo ľahšie si nájsť prácu. Na zdieľanie osobných údajov v globálnej databáze však legislatíva opäť nepamätá.

Paradoxne, technológia blockchainu v tomto prípade zabezpečuje vyššiu bezpečnosť a transparentnosť, než súčasné superplatformy akými sú veľké sociálne siete a prehliadače.



Semi-autonómne vozidlá na cestách už dnes robia rozhodnutia, ktoré by inak musel spraviť človek. Predpokladajme, že zakrátko takýchto aplikácií umelej inteligencie bude oveľa viac. Na zozname pracovných pozícií s najvyššou pravdepodobnosťou nahradenia robotmi sú napríklad operátori jadrových elektrární (98 % pravdepodobnosť), administratívni pracovníci pre sociálnu prácu (64 %) alebo osobní finanční poradcovia (58 %). Predstavme si, že nejaký android rozhoduje o tom, kto má alebo nemá nárok na sociálnu dávku. Výhodou umelej inteligencie je, že sama o sebe netrpí predsudkami. Nediskriminuje niekoho, len preto, lebo je žena, človek v dôchodkovom veku alebo Róm. Iba ak...

Základný rámec umelej inteligencie definuje človek. Bude taká, akú si ju vytvoríme. Technologické spoločnosti sú tak zodpovedné aj za to, či sa ju podarí zbaviť predsudkov, vštepiť jej správne hodnoty a naučiť ju dobrým mravom.

Tomáš Volek

generálny riaditeľ Accenture pre Slovensko a Maďarsko a riaditeľ technologických a inovačných centier na Slovensku v Maďarsku a Rumunsku

Podobné články