Slovák je viceprezidentom v medicínskom gigantovi: Doma sa bojíme riskovať

Ďalším z úspešných manažérov, ktorí na konferencii TOP manažment 2018 vystúpia, je Erik Antoš. V medicínsko-technologickej spoločnosti Medtronic je viceprezidentom skupiny Minimally Invasive Therapies Group pre strednú a východnú Európu, Blízky východ, Afriku, Strednú Áziu a Turecko.

Zdroj: TREND.sk

V oblasti medicínsko-technologických riešení pracujete už dvanásť rokov. Čo vás k tomuto biznisu pritiahlo?

Bola to viac-menej náhoda. Začiatkom roka 2006 ma oslovil „headhunter“, či by som nemal záujem riadiť založenie priameho zastúpenia Tyco Healthcare (predchodca Covidien a Medtronic) v strednej a východnej Európe s centrálou na Slovensku. Neskôr moja pozícia nadobudla väčší rozmer, keďže pracovať v spoločnosti MedTech nie je len o riadení, ale má to aj ľudský rozmer. Tým je zlepšovanie zdravia ľudí a záchrana ich života.





Je výhodou pracovať dlhší čas v jednom odvetví? Uvažovali by ste ešte nad zmenou?

Podľa mňa je to vec očakávaní. Človek na líderskej pozícii nemusí byť technicky zdatný, ani byť expertom na daný predmet činnosti, ale musí mať manažérske a líderské schopnosti. Potrebuje vedieť, ako efektívne viesť a motivovať ľudí. Vo svojej kariére som nadobudol veľa skúseností v rôznych pozíciách a s rôznou úrovňou zodpovednosti. Pozerám sa skôr na náplň práce ako na to, či je to v tej istej alebo inej oblasti.

Dokázali ste sa presadiť v korporácii s desiatkami tisíc zamestnancov, ktorá patrí k najhodnotnejším na svete. Ktoré vlastnosti a zručnosti sú na to nevyhnutné?

V prvom rade si myslím, že človek musí byť v správnom čase na správnom mieste… To si vyžaduje trochu šťastia, ale aj tvrdej práce. Základom je dodať vždy to, čo poviete, že urobite. Veľmi dôležité je veriť sám sebe, veriť vo vlastné schopnosti, byť autentickým, pričom zostanete sám sebou a rešpektujete odlišnosť iných, vybudovať si tú správnu „osobnú značku“ a vzťahy na pracovisku a aj mimo neho. Takisto je pre mňa veľmi dôležité ujasniť si priority a osobné hodnoty, byť flexibilný a adaptabilný. Čo sa týka prístupu k ľuďom, vedieť, ako ich inšpirovať. Mnohé spoločnosti na svete majú silnú firemnú kultúru a hodnoty. Myslím si, že nezáleží na tom, aké sú tie hodnoty, ale najdôležitejšie je, aké hodnoty vyznávate vy.

Už osem rokov žijete vo Švajčiarsku, v minulosti ste žili a pracovali v USA. Vidíte zásadné odlišnosti vo firemnej kultúre na Slovensku a na Západe?

Určite sú tam kultúrne rozdiely, ktoré vyplývajú z geografickej polohy, inej kultúry a histórie. Myslím si ale, že máme čoraz viacej spoločného so „západným svetom”, čo už vyplýva z našej integrácie ako krajiny do EÚ, NATO a ďalších medzinárodných organizácií. Každá medzinárodná spoločnosť sa snaží vybudovať si určitú firemnú kultúru, ktorá by mala byť štandardná v každej krajine a vo svete, kde má svoje zastúpenie. Takúto firemnú kultúru ovplyvňujú ľudia v tej-ktorej krajine a snažia sa priniesť do firemnej kultúry niečo „lokálne”.

Mal som to šťastie, že som vo svojej kariére žil a pracoval v rôznych krajinách. Ale stále tu vidím určité rozdiely. Domnievam sa, že na Slovensku sme stále ešte nedorástli do „veľkého sveta”. Často vidím, že sme ako Slováci málo sebavedomí, často plačeme za minulosťou, čo bolo a nesústredíme sa na to, čo bude a čo môžeme ovplyvniť. Mávam pocit, akoby sme sa na Slovensku báli riskovať. Riskovať znamená urobiť niekedy chyby, čo je v poriadku. Len sa z tých chýb treba poučiť a neopakovať ich.

Ak by prišla ponuka vrátiť sa na Slovensko, zvažovali by ste ju?

Určite raz áno. Veď asi každého, kto sa pohybuje v korporáciách na medzinárodnej úrovni, láka raz v živote zúročiť skúsenosti zo zahraničia a prispieť k rozvoju Slovenska. Ale tak skoro nie. Ešte stále chcem zdokonaľovať svoje schopnosti v medzinárodnej spoločnosti.

Vedeli by ste si predstaviť zúročiť svoje manažérske schopnosti aj v štátnej sfére? Hlavným neduhom slovenského zdravotníctva nie je jeho podfinancovanie, ale neefektívnosť riadenia a vynakladania finančných prostriedkov. To by mohla byť dobrá výzva pre skúseného manažéra.

Momentálne si neviem predstaviť, že by som sa vrátil na Slovensko a zaujímal sa o pozíciu v štátnej správe. Ale človek nikdy nevie. Určite problém zdravotníctva, a to nielen na Slovensku, je neefektívne riadenie zdrojov po všetkých stránkach. To je problém takmer na celom svete a je len málo modelov, ktoré by efektívne fungovali. Ďalším problémom zdravotníctva ako odvetvia vidím v tom, že jeho fungovanie je veľmi spolitizované a ľudia sú citliví na akékoľvek zmeny. Preto nie sme u nás schopní presadiť systémové zmeny, ktoré by mali pozitívny účinok viac ako jedno volebné obdobie.

Čo považujete za svoj najväčší úspech v kariére?

Mal som to šťastie, že som doteraz mohol neustále napredovať. Či už v profesionálnom alebo osobnom živote. Úspech by som rozdelil do dvoch rovín. Profesionálne som dostal možnosť riadiť azda jeden z najdynamickejších a najkomplexnejších regiónov z hľadiska geografickej polohy a dynamiky biznisu vo viac ako sto krajinách. V osobnom živote som mal to šťastie stretnúť moju manželku, ktorá spolu s mojimi dvomi deťmi, napriek môjmu vysokému pracovnému nasedeniu a neustálemu cestovaniu, vytvára ideálnu rodinnú atmosféru a domáce zázemie.



Zdroj: TREND.sk

Podobné články