Varíme zbytočne veľa a jeme veľké porcie, kritizuje aktivistka

Pre domácnosti má S. Juul niekoľko tipov: využívať zvyšky, plánovať si nákupy a variť len pre toľko osôb, koľko je doma. „Veľa európskych rodín má pri varení obavy, že jedla nebude dosť. Preto navaria o ‚trošku‘ viac, ako potrebujú. Napríklad ak majú večeru jesť štyria ľudia, navaria pre šiestich,“ opisuje.

Takto však podľa nej prichádzajú o peniaze. Vypočítala, že obmedzením plytvania môže priemerná dánska rodina ušetriť až 900 eur ročne.

K založeniu hnutia, ktoré bojuje proti plytvaniu jedlom, ju inšpirovalo jej detstvo. „Pochádzam z rodiny, ktorá nemala to šťastie, že mala vždy plný stôl. Naša babička nám vždy zdôrazňovala, že nesmieme vyhadzovať jedlo, pretože nikdy nevieme, či ho bude dosť aj zajtra,“ načrtla.

Keď však prišla do školy, videla spolužiakov, ktorí jedlo vyhadzovali. Neskôr tiež začala rozmýšľať o dôsledkoch plytvania na klímu a prírodné zdroje.



„V roku 2008 som toho už mala dosť. Vtedy plytvanie jedlom v Dánsku nikto neriešil. Nebola to téma pre médiá ani politikov. Tak som založila hnutie ‚Zastavte plytvanie jedlom‘. Dva týždne na to už o nás písali celonárodné médiá. A o tri mesiace nás oslovila najväčšia dánska sieť obchodov, aby sme im pomohli znížiť plytvanie,“ hovorí. Táto sieť obchodov podľa nej vďaka aktivistom zrušila všetky akcie „kúp tri, zaplať dve“, ktoré k plytvaniu potravinami prispievajú.

Ďalším krokom hnutia bolo rozšírenie krabičiek na zvyšky jedla do čo najviac reštaurácií. Ich škatuľky sú kompostovateľné, dokonca sa dajú jesť. „Ale nechutia moc dobre, skúšala som to,“ dodáva. Aktivistka nosí pár týchto skladacích kompostovateľných krabičiek stále pri sebe. Aj ak by si však mala nedojedené jedlo zobrať do plastovej krabičky, ktorá sa nedá recyklovať, urobila by to. Je totiž presvedčená, že plytvanie jedlom má na prírodu horší vplyv ako plastový odpad.

Podobný názor má na plastové vaničky, ktoré chránia zeleninu pred poškodením. Napriek tomu krabičky v reštauráciách S. Juul považuje len za potláčanie symptómov, nie liečenie choroby.

„Dôležité je pracovať s veľkosťou porcie. Bolo by zaujímavé mať rôzne veľkosti porcií, napríklad malú, strednú, veľkú. Pretože niekedy nie ste takí hladní alebo vo všeobecnosti zjete menej. V Dánsku s tým niektoré reštaurácie začali a dúfam, že sa to rozšíri. Takýmto spôsobom dostanete toľko jedla, koľko naozaj dokážete zjesť,“ vysvetľuje.

Riešením podľa nej nie je ani takzvaný „dumpster diving“, teda využívanie potravín v dobrom stave, ktoré supermarkety vyhodia, pretože im končí minimálna trvanlivosť. „Potrebné je zachrániť jedlo ešte predtým, ako sa vyhodí, prehrabávanie sa v odpadkoch môže byť nebezpečné,“ upozorňuje.

Opäť uvádza príklad z Dánska, kde sú v supermarketoch veľmi populárne uličky s lacným jedlom, ktoré by sa malo čoskoro vyhodiť. Namiesto komunitných chladničiek zas aktivistka odporúča zdieľanie jedla medzi susedmi, napríklad pomocou sociálnych sietí.

Podobné články