Stratené mesto Inkov je miesto, kde ruiny dokážu rozprávať príbehy

Ľudia predávajú čerstvo napečené nekvasené chleby, kúsky nakrájaného melónu, čerstvé šťavy, staré knihy, kúsky toaletného papiera, pestrofarebné pončá, čiapky, šály a iné drobnosti. Šofér sa do autobusu snaží napratať veľké vrecia zemiakov, klietky s kurencami, psa a ďalšiu batožinu. Všade počuť krik a zhon. Po hodine čakania konečne vyrážame. Hneď prvá zastávka v mestečku Urubamba je zážitok.

Do autobusu sa nahrnie asi desať pouličných predavačiek. Malá ulička sa razom zmení na pouličný trh. Zrazu vzduchom lietajú košíky s jedlom, ovocím a nápojmi. Každá predavačka sa snaží cestujúcemu nanútiť svoje domáce hamburgery a koláčiky z kukuričnej múky. Ich pokriky sa ozývajú celým autobusom. Už len pre tú atmosféru si jeden s potešením kupujem. Chutí výborne!

Na ďalšej zastávke šofér zistil, že pouliční predavači lístkov predali na jedno sedadlo až tri lístky. Autobus je zaplnený do posledného miestečka, a tak sa na chvíľu strhne trma-vrma a boj o miesto. Dvaja cestujúci sa nakoniec usadia v uličke na kufre a vrecia zemiakov. Šofér zapína peruánske rádio. Hudba hrá tak hlasno, že ľudia po sebe kričia. K tomu všetkému je zadný reproduktor pokazený a škrípe ako staré vráta. Cesta autobusom je v Peru jednoducho zážitok...

Všetko to však vynahrádza príroda naokolo. Úzka cesta, ktorou prechádzame, vedie pomedzi údolia a kopce. Všade zeleň a more banánovníkov. Tých je tu neúrekom. Chlapi zelené strapce banánov odsekávajú mačetou a potom ich pár dní nechajú na slnku dozrieť. Chutia inak než tie zo supermarketu, exotickejšie. Po piatich hodinách vystupujeme v mestečku Santa Maria. Pár drevených chalúp, niekoľko obchodov, krčma, jedáleň. Na malom prašnom námestí stoja ženy a v rukách držia košíky s chladenými nápojmi. Kričia a hneď nám ich núkajú.



Na Machu Picchu je to ešte dosť ďaleko, a preto dohodujeme taxík. Medzi taxikármi sa však strhne hádka, do ktorej sa zapájajú ľudia naokolo. Dohadzovanie práce je ďalším zdrojom príjmu. Nakoniec nasadáme siedmi do jedného taxíka, pričom dve dievčatá sedia na prednom sedadle a jeden cestujúci dokonca v kufri. Natlačení v aute však prechádzame cez tečúce rieky, padajúce vodopády, drevené mosty, pomedzi kaňony a andské veľhory. Z výšky vidieť, ako sa rieka Urubamba krásne zarezáva do údolia a vytvára čoraz hlbší kaňon.

Taxikár preletí aj cez Santa Teresu, čo je posledná dedinka ukrytá v horách pred výstupom do strateného mesta. Šofér nás dovezie k malej vlakovej stanici, odkiaľ nasleduje ešte niekoľkohodinová pešia túra popri železničnej koľaji do turistickej dedinky Aguas Calientes, ktorá sa nachádza priamo pod horou. Túto malú dedinku, skladajúcu sa z hotelov a reštaurácií, vybudovali len na turistické účely. Cesta k nej je však úžasná! Človek sa niekedy prediera džungľou, inokedy sa zase brodí riekou a preskakuje obrovské kamene.



Na kopcoch už vidieť prvé dôkazy civilizácie Inkov. Staré kamenné hradby, rozpadnuté domy a zarastené terasovité políčka, kedysi vysadené kukuricou, zemiakmi, kokou a inými plodinami. Mysľou mi prebehne spomienka na amerického profesora Hirama Birghama, ktorý sa v roku 1911 spolu so svojím sprievodcom, mladým pastierom, predieral pralesom a ako jeden z prvých cudzincov po vyše tristo rokoch vstúpil do strateného mesta Inkov Machu Picchu.

Musel to byť neskutočne pôsobivý pohľad na celý areál poznačený stovkami rokov izolovanosti, nechaný napospas silám pralesa. Bol som unavený, špinavý od prachu a potu, ale hlavne vzrušený, že sme tak blízko k cieľu. Ráno nás čaká výstup na posvätnú horu Inkov.



Východ slnka

Podobné články