Trumpova doktrína: Ako nahradil vojenské intervencie ekonomickými

Písal sa rok 1945. Druhá svetová vojna sa skončila, no studená vojna sa iba začínala. USA si uvedomovali silu Sovietskeho zväzu. Ak by sa Stalinovi podarilo dobyť Európu, získal by moderné technológie, ktoré jeho krajina nemala k dispozícii. To by mu spolu s ruskou komoditnou základňou poskytlo šancu na vytvorenie nového globálneho hegemóna ohrozujúceho pozíciu USA. Jeden totalitný režim bol zničený, no hneď by ho nahradil druhý. Pre Spojené štáty neprijateľný výsledok.

Zrodila sa Trumanova doktrína, ktorá bola založená na podpore slobodných krajín ohrozovaných komunizmom. Stratégia „kontajnmentu“ si vyžadovala nasadenie americkej armády na každom mieste na svete v prípade, že by hrozila „nákaza“ socialistickou ideológiou. V rýchlom slede za sebou Spojené štáty participovali na vojnách v Kórei a vo Vietname.



No vojenské úspechy boli chudobné. Navyše, ekonomická sila Spojených štátov sa v 60. rokoch začala rozplývať a spolu s ňou sa strácal záujem americkej populácie podporovať vojenské výpravy bez konca. USA boli donútené svoju stratégiu zmeniť.

Realita donútila prezidenta Richarda Nixona v roku 1969 aktualizovať zahraničnopolitickú stratégiu. Už to neboli Spojené štáty, ktoré mali chrániť svet, ale krajiny samotné mali prevziať zodpovednosť za svoju bezpečnosť. USA im poskytnú podporu, ale ony samy musia prijať hlavnú rolu pri svojej ochrane. Konflikty postupne utíchli a USA si so ZSSR rozdelili sféry vplyvu.

Opäť úradovala ekonomika. Centrálne riadené sovietske hospodárstvo skolabovalo a Spojené štáty sa stali jedinou skutočnou svetovou veľmocou. Bezprecedentné obdobie globálneho hospodárskeho rastu nezastavil ani teroristický útok zo septembra 2001. Spojené štáty však naivne verili, že keď už nemajú žiadneho veľkého nepriateľa, vojny pomocou moderných technológií budú rýchlo vyhrávať. Ukázal sa pravý opak.

Vyhrať vojnu v cudzej a vzdialenej krajine nie je také jednoduché, ako si vojenskí plánovači vo Washingtone pôvodne predstavovali. Malé vojenské zásahy toho veľa nevyriešia. Naopak, časom si vyžiadajú nasadenie čoraz väčších armád.

Bábkové vlády sú často terčom hnevu domáceho obyvateľstva a končia sa kolapsom alebo revolúciami. Udržanie situácie pod kontrolou je drahé ekonomicky aj politicky. Kým pri silno rastúcej ekonomike do veľkej finančnej krízy bolo nasadenie armád vo svete stále finančne akceptovateľné, situácia sa po roku 2009 zmenila.

Donald Trump zdedil

Podobné články

Obľúbené články