Slovenský folklór má železné srdce

S úsmevom dodá, že pol milióna za meč nedal on – dostal ho ako darček z Japonska od folklórneho súboru, ktorému sponzorsky prispel pol miliónom, vtedy ešte korún, na zájazd do krajiny vychádzajúceho slnka. Sombrero bol taký istý suvenír, ibaže z Mexika.

A pokračuje, že ak niekto príde do jeho kancelárie, nemusí sa ho pýtať, aký má koníček, lebo okrem suvenírov z ciest sú tu rôzne artefakty ľudového umenia, fotografia mladého tanečníka Štefana Mráza vo výskoku azda vyše metra nad zemou („neviem, kde ju vypátrali“), ale aj plaketa čestného občana obce Východná, hoci Štefan Mráz pochádza z Veľkého Folkmaru.

Firma, v ktorej je Štefan Mráz väčšinovým vlastníkom – Termostav-Mráz, má pritom svojím zameraním od folklóru poriadne ďaleko. Pôsobí v oblasti žiaruvzdorných výmuroviek a špeciálnych izolácií, je to najväčšia firma v tomto segmente na Slovensku aj v Českej republike. Jej dvesto zamestnancov realizuje zákazky po celom svete od Južnej Afriky až po Švédsko.



Srdce jej majiteľa však bije desaťročia pre slovenský folklór. V jeho prípade je to záľuba, ktorá predurčila jeho ďalší život. „Pochádzam z dediny Veľký Folkmar na dolnom Spiši a raz som videl v amfiteátri v neďalekej dedine tancovať SĽUK. To mi doslova zmenilo život,“ spomína.

Aby mohol tancovať vo folklórnom súbore, išiel na priemyslovku do Košíc a po nej sa zamestnal vo vtedajších Východoslovenských železiarňach. Popri tom 16 rokov tancoval vo folklórnom súbore Železiar, ktorý im patril. Tu spoznal svoju manželku, na zájazdy chodievali so všetkými tromi deťmi, ktoré neskôr tiež tancovali.



S manželkou dokonca vyhrali jeden ročník Folklórneho festivalu Východná v kategórii párových tancov.

Keď s aktívnym tancovaním skončil, zostal pri folklóre ako organizátor, porotca a posledných viac ako dvadsať rokov ako majiteľ úspešnej firmy aj ako sponzor a podporovateľ.



O konkrétnych sumách hovorí nerád, konštatuje, že dáva toľko, koľko dovolia ekonomické výsledky firmy. Peniaze z košického Termostavu idú na množstvo akcií, menších aj väčších. „Festival vo Východnej napríklad sponzorujem 23 rokov a je to jediné podujatie, kde sme dávali peniaze, aj keď sme boli v strate, lebo na tento festival nedám dopustiť. Ale často sa stane, že niekto zavolá, či neprispejem 500 eurami napríklad na nahranie CD. Vtedy mi je jednoduchšie dať mu tie peniaze ako súkromná osoba, než riešiť to zmluvne,“ hovorí.

Vo Východnej bol

Podobné články

Nedávne články

Obľúbené články